Recenzia detskej knihy.
Čítame veľa a čítame často. Knihy, momentálne hlavne tie detské, sa nachádzajú v každej miestnosti nášho bytu. Lukáško si rád listuje v knihách sám, ale ešte radšej je, keď si nakrájame ovocko, sadneme spolu do jeho domčekovej postele, pritúlime sa, zasvietime si novú balónikovú lampičku, ktorú som objavila na favi.sk a čítame si spoločne.
Pri čítaní sa vždy naučí nové slová, rozvíja si predstavivosť a fantáziu a popritom dokáže vnímať a pamätať si aj moju intonáciu. Príbehy, ktoré má rád sa učí naspamäť. A keď si ich potom „číta“ sám, napodobňuje ma a kladie dôraz presne na tie slová, na ktoré ho dávam aj ja. Má úžasnú hlavičku a vždy má dve maximálne tri obľúbené knihy, ktoré čítame dookola resp. dovtedy kým sa ich nenaučí naspamäť. Až potom vezme na milosť ďalšiu knižku. Knihy do Lukyho knižnice vyberám tak, aby som ho pomocou nich dokázala vždy aj niečo naučiť. Napríklad čo je to odvaha (Odvážny zajko), prečo si treba umývať zúbky (O Kazovi, ktorý si hľadal domček), o potrebe upratovať si izbičku ( Toto nie je džungľa) a podobne. A to je presne dôvod, pre ktorý ma zaujala kniha z malého vydavateľstva EJ. Publishing od autorky Soni G. Lutherovej „Môžu superhrdinovia nosiť okuliare?“, vďaka ktorej môžeme deti naučiť rešpektovať ľudí, ktorí sú iní. Objavila som ju na Startlabe a okamžite som sa rozhodla tento úžasný projekt podporiť. A o čom táto jedinečná kniha je?
Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Soňa. G. Lutherová
Dej sa odohráva na Slovensku. Hlavný hrdina je škôlkár Miško, ktorý žije so svojimi rodičmi a malou sestričkou Terezkou na najvyššom poschodí v paneláku na sídlisku. Rád pozoruje z okna okolie a chce sa stať detektívom. V siedmych príbehoch postupne objavuje svet, spoznáva inakosť a rôznorodosť sveta a učí sa, že ľudia môžu byť odlišný…
„Každý človek je iný a zároveň výnimočný. Niektorí sa navzájom podobajú viac či menej, a iní zase vôbec. Lenže nie je dôležité, aby sme boli všetci rovnakí, ale aby sme sa k sebe správali s rovnakým rešpektom. „ to je odkaz knihy, ktorý hovorí za všetko.
V rozhľadni starej veže v centre mesta stretne Miško dievčatko Sophie, ktorá rozpráva po francúzsky. Síce jej nič nerozumie no aj napriek tomu sa s ňou dokáže výborne zahrať. V ďalšom príbehu sa Miško zoznámi s Dávidom, chlapcom na vozíku. Najskôr na neho čudne pokukuje a zisťuje prečo má ešte kočík, veď už je veľký. Nakoniec zistí, že Dávid mal autonehodu a nemôže chodiť no aj napriek tomu hrá futbal, je brankár a aj na vozíčku Miška dokáže ľavou zadnou poraziť v slalome. Cez prekážky prejde omnoho rýchlejšie a obratnejšie ako Miško na bicykli. Na prázdninách na chalupe zase zistí, že jeho kamarát Rolo je Róm a jeho mama a strýko pracujú na družstve, kde ich idú navštíviť a zažijú super dobrodružstvo. Do triedy príde nový spolužiak Bobo. Deti sa s ním nechcú kamarátiť, pretože je černoch. Miško nerozumie prečo a rozmýšľa či ako malý žil v džungli a lovil v mori mušle. Nakoniec sa s Bobom skamaráti a zistí, že je z Dúbravky 😉 .
Príbehy sú jednoduché a milé. Lukáško sa s Miškovými zážitkami a dobrodružstvami dokázal rýchlo stotožniť, pretože mnoho podobných situácií v živote už zažil (býva na sídlisku, je škôlkár, jazdí na bicykli, tiež mal spolužiaka, ktorý je černoch alebo napríklad aj to, že v poslednej dobe začal viac vnímať, že ľudia hovoria viacerými jazykmi a učí sa spoznávať akými). Kniha deťom nenásilne ukazuje rôznorodosť a inakosť ľudí, a zároveň vytvára priestor, aby ste sa na tieto témy spoločne porozprávali a svojim deťom všetko podstatné vysvetlili. Ja takýmto projektom tlieskam a úprimne sa teším, že knihy ako je táto u nás vznikajú. V dnešnej dobe plnej nenávisti, xenofóbie a rasizmu toto považujem za veľmi dôležitú súčasť výchovy budúcej generácie. Už som to písala viackrát, že sa snažíme z Lukyho vychovať človeka, ktorý bude rešpektovať ľudí bez ohľadu na to odkiaľ pochádzajú, akú farbu pleti alebo hendikep majú, či aké názory zastávajú. Pevne verím, že sa nám to podarí a raz z neho vyrastie otvorený a rozhľadený človek, ktorý nebude ľudí posudzovať podľa farby pleti, hendikepu, veku či náboženskému vyznaniu. Súčasťou knihy je množstvo krásnych retro ilustrácií od ilustrátora Martina Krkošeka a myslím, že je jednou z tých, ktorú by malo každé dieťa vo veku od 4 – 5 rokov mať v knižnici. Kúpiť ju môžete na Artfore alebo v Martinuse.
Lucia a Lukáško
