Po sviatočných blogových prázdninách som sa konečne odhodlala napísať nový článok a zhrnúť v ňom náš rok 2016. Aký bol? Jedným slovom rýchly, zároveň bol úplne iný ako všetky doterajšie a vďaka nášmu Lukáškovi ten najúžasnejší. Tento rok s ním bolo už veselo, pretože z ležiaceho bábätka sa stal chodiaci a vlastnou hlavičkou rozmýšľajúci chlapček a každý jeden deň nás dokázal prekvapiť niečím novým.
V januári som po roku prestala Lukáška definitívne kojiť, a tak som mohla zo svojho času trochu viac ukrojiť pre seba. Občas niekam zájsť s priateľmi, po dvoch rokoch som bola konečne snowboardovať, strávila deň nakupovaním a tak podobne ;-). Ukončenie kojenia u nás prišlo tak nejak prirodzene, aj keď ja som sa tým asi dlhšie psychicky vyrovnávala. Nakoniec som ale samú seba presvedčila, že som Lukymu za ten rok dala najviac ako sa dalo.
Vo februári sme mali veľkú narodeninovú oslavu. Lukáško mal 1 rok. A náš dom zaplavilo neskutočné množstvo hračiek od výmyslu sveta, ktoré sa mi zrejme samé 😉 neustále hádžu pod nohy…
V marci sme kúpili pre Lukáška prvé topánočky a vybrali sa na pár dní do Prahy. Ešte síce nechodil úplne sám, ALE! začal sa pýtať von z kočíka a trénoval naše chrbtové svaly :-). Bol to úžasný víkend a my sme zistili, že náš syn je cestovateľ a výlety jednoducho zbožňuje.
V apríli nastal zlomový okamih pre mňa a rozhodla som sa, že je čas prestať jesť jedno cez druhé a začať so sebou niečo reálne robiť. Môj tajný sen bol dostať sa na 55 kg a dnes sa Vám musím pochváliť, že mám niečo cez 53kg (teda pred sviatkami som mala, teraz sa radšej na váhu nestaviam 🙂 🙂 ). Ale po novom roku opäť začínam naplno cvičiť a veľmi sa na to teším. Cvičenie sa jednoducho stalo súčasťou môjho dňa a môjho lepšie sa cítiaceho JA :-). Viac o mojej úprave stravy si môžete prečítať TU a o cvičení, ktoré mi pomohlo sa na vysnenú váhu dostať TU.
HURÁ…je tu slnečný máj a ten nám priniesol Lukáškove prvé samostatné krôčiky, ktoré urobil v snahe chytiť holuba. Tak dlho sme čakali a konečne sme sa dočkali. Bolo to tesne pred jeho 15.mesiacom.
Koncom mája sme si s celou našou rodinkou užili chatovačku v Jasnej. Aj keď počasie nebolo úplne podľa našich predstáv vychutnali sme si výlet naplno. Inak odporúčam chatu Mrož v Demänovskej doline, je to vážne nádherná chata na samote u lesa. Okolie je ako z rozprávky a po 5 dňoch sa nám vôbec, ale že vôbec nechcelo odísť.
Leto bolo fantastické. Kopec grilovačiek, kúpačiek, výletov, dovoleniek, festivaly, času stráveného spolu, s rodinou, s priateľmi….normálne ma hreje pri srdiečku keď si na tieto skvelé momenty spomínam.
V auguste som strávila prvý víkend bez Lukáška, a to na wellness pobyte v Poľsku s mojou milovanou sister. Aj keď mi drobec veľmi chýbal, takýto reset moja hlava a aj telo potrebovalo. Vrelo odporúčam každej maminke ;-).
A leto je aj môj začiatok blogovania. Stránku som spustila v júli, ale makala som na tom cca 2 mesiace predtým a to preto, že som si ju celú vytvorila úplne sama. Nasledoval Facebook, Instagram. A blog Mamavie je dnes moje obľúbené virtuálne miesto, ktoré s radosťou pre Vás tvorím, kde sa realizujem, učím a zároveň relaxujem. Verím, že aj pre Vás sa raz stane pekným miestom, kde sa s radosťou budete vracať.
Koniec leta sme zakončili v nemocnici s norovírusom, ale k tomu sa nerada vraciam, lebo to boli jedny z mojich najhorších chvíľ v živote. Nikdy nezabudnem ten neskutočný strach a obavu keď mi lekár podával nevládne telo môjho maličkého Lukáška úplne zmohnutého chorobou a tiež liekmi, ktoré do neho napichali, aby mu dokázali zaviesť kanilu.
S príchodom jesene prišlo aj viac času stráveného doma. Keďže najpeknejšiu časť dňa Lukáško väčšinou prespí veľa toho nestíhame absolvovať. Začali sme navštevovať Montessori dielničky a viac vymýšľať rôzne aktivity v teplúčku nášho domova ;-). Ja som intenzívne a úspešne pokračovala v mojom chudnutí a tiež blogovaní. Milá spomienka je Lukyho oslava menín, ktorá dopadla na jednotku a Lukáško sa z Mickey témy veľmi vytešoval (viac si o nej môžete prečítať TU).
V októbri som začala plánovať aj zariadenie Lukyho kráľovstva, ktoré je už takmer hotové a po novom roku Vám určite prinesiem článok aj so zopár fotkami ako to nakoniec celé dopadlo ;-). A úžasne sme si tiež užili aj náš prvý spoločný víkend s tatinkom bez drobca (aj o tom som sa s Vami podelila presne TU!).
November ubehol neskutočne rýchlo a už sme sa pripravovali na pre mňa najkrajšie a najemotívnejšie sviatky v roku – VIANOČKY!!! Vianočné trhy, punč, varené vínko, vypekanie koláčikov, sánkovačky, snowboarding, bol u nás Mikuláš a nakoniec prišiel aj ten Ježiško, ktorého keď spomenieme Luky vždy urobí „ííííhihííí“ akože koníka. A ja doteraz neviem či to majú byť soby čo ťahajú Santove sane, alebo prečo si toto slovo spojil práve s koníkmi….
A na záver Vás chcem poprosiť o Váš názor. O čom by ste radi čítali na našom blogu? Ktoré témy sa Vám najviac páčia? Budem veľmi vďačná za spätnú väzbu čo sa Vám najviac páčilo a na čo sa v roku 2017 zamerať.
Zároveň Vám chcem popriať do Nového roku 2017 veľa pozitívnej energie, zdravia, radosti, smiechu, veselých dní s Vašimi drobčekmi a nech sa Vám splnia aj tie najtajnejšie novoročné predsavzatia.
Vaša Lucia a Lukáško.
