Životný štýl

Čo mi blogovanie dalo a čo vzalo?

Prečo píšem tento článok?

Je jedenásť hodín večer. Sedím v obývačke na sedačke a pozerám do prázdna, vedľa mňa sa vyvaľuje môj muž so sluchátkami na ušiach a spokojne si klepká nohou do rytmu. Opäť uvažujem nad tým, či chcem v blogovaní pokračovať. Myslím, že z času na čas tieto pochybnosti chytia každú jednu blogerku. Rozmýšľam, čo všetko mi tento blog dal a čo naopak vzal. Dnes už na neho nemám toľko času ako kedysi, články pribúdajú sporadicky a čítanosť klesá. Na jednu stranu mi to je veľmi ľúto, pretože tomuto môjmu blogovému decku som obetovala naozaj mnoho času a úsilia. Na druhú stranu sa niekedy sama seba pýtam či to má nejaký zmysel – teda okrem toho, že ma to baví a blog Mamavie sa stal mojou /neoddeliteľnou?/ súčasťou. Keď sa nad koncom blogu hlbšie zamyslím vždy dôjdem k tomu, že ak by som sa na to predsa len odhodlala určite by mi blogovanie veľmi chýbalo. Takže ako ste iste postrehli zvádzam sama so sebou riadny vnútorný boj. A tak beriem do rúk počítač a píšem. Zapisujem si všetko čo mi tento blog dal a čo vzal a dúfam, že keď to uvidím čierne na bielom bude mi to celé dávať väčší zmysel a možno aj nie…

o blogovaní

Čo mi blog dal?

  • V prvom rade množstvo nových vedomostí a skúseností. Zvládla som si sama urobiť web, upravovať ho a inovovať, naučila som sa lepšie pracovať so sociálnymi sieťami, viem čo je SEO a ako vytvoriť newsletter v Mailchimpe či orientovať sa v Google Analytics.
  • Priniesol mi prácu a možnosť privyrobiť si počas materskej ako copywriter.
  • Množstvo pekných spoluprác, príbehov a úžasných ľudí, ktorí stoja za značkami, veľkými firmami či malými rodinnými eshopmi.
  • Možnosť vyskúšať množstvo produktov, ktoré ale neboli zdarma akoby sa niektorí mohli mylne nazdávať. Za každou spoluprácou a propagáciou je vždy mnoho práce a hlavne času.
  • Priateľstvá ako virtuálne, tak aj tie reálne, množstvo skvelých ľudí, ktorí pomôžu, s ochotou poradia ale aj inšpirujú či zabavia.mamablog
  • Naučila som sa narábať so zrkadlovkou, netvrdím že fotiť, lebo od dobrej fotky mám stále ďaleko, ale dnes už viem čo znamená expozícia, ISO, clona či uzávierka a naučila som sa aspoň základy upravovania fotiek a určite sa v tomto smere chcem posúvať ďalej.
  • Dokážem si lepšie zorganizovať čas a počas MD som (v rámci možností 🙂 ) stíhala dieťa, domácnosť, vzdelávať sa, cvičiť aj blogovať. Momentálne mám opäť pocit, že nestíham vôbec nič.
  • Otvoril mi oči a priviedol ma k tomu, čo ma skutočne baví a napĺňa –  k marketingu. Keby som to len vedela keď som končila strednú školu…
  • Vďaka blogu môžem Vám mojim čitateľkám prinášať pekné súťaže a jedna o tri pekné ceny Vás čaká aj na konci tohto článku.
  • Čiastočne mi dopomohol aj k mojej súčasnej marketingovej pozícii v práci.
  • Vďaka nemu mám jeden veľký sen, ku ktorému sa snažím maličkými krokmi približovať…

Čo mi blog vzal?

  • Čas, veľmi veľa času (nájsť vhodnú tému, miesto, produkt, službu, vymyslieť koncept, napísať článok, editovať, pekne nafotiť, upraviť fotky, publikovať, napísať post na Facebook a Instagram, propagovať v stories, odpovedať na maily, dohadovať spolupráce, komunikovať s vami mojimi čitateľmi ). Ale keď ho obetujete na niečo, čo vás baví, tak vám to v podstate vôbec nevadí. Aj keď ani umyť okná či konečne upratať špajzu by nebolo na zahodenie 😉 .
  • Úplne obrátil moje myslenie a nie vždy len v tom pozitívnom slova zmysle. Vždy keď sa chystáme niekam na výlet, nakupujem hračky, doplnky či oblečko pre Lukyho snažím sa vybrať niečo, čo by bolo zaujímavé a inšpiratívne aj pre vás, a zároveň aby to nebolo miesto či produkt, o ktorom písalo desať iných blogeriek. A to je teda v dnešnej, všetkým presýtenej dobe veľmi náročné. Že je to tak trochu na hlavu? Áno, to úprimne je! Ale je to realita a pozadie všetkých blogov.ako blogovať
  • Mnoho peňazí. Nie blog nie je zárobková činnosť, teda pokiaľ nie ste blogerka s desať tisíc a viac followermi a ani pri tých to nie je také ružové ako by sa mohlo zdať. Musím platiť doménu, hosting, kúpila som si fotoaparát, doplnky na fotky, občas aj produkty, ktoré sa mi hodia do článku a inak by som si ich možno ani nekúpila.
  • Psychickú pohodu. Hlavne keď prišiel nejaký nepríjemný komentár. Lebo mnoho cudzích ľudí má pocit, že najlepšie vedia čo je pre vás, vaše dieťa či rodinu najlepšie. Ja som hrozná citlivka a niekedy sa ma to dotklo tak, že mi to vŕtalo v hlave aj niekoľko týždňov.
  • A pri tej psychickej pohode ešte zostaneme. Bežnou (a hroznou) ľudskou vlastnosťou je, že sa porovnávame s inými, rozmýšľame prečo sa im viac darí, majú krajší byt či poslušnejšie dieťa. Prirodzene má potom človek pocit, že niekde zlyhal. Aj keď viem, že sú to hlúposti, a to ako sa navonok prezentujú vôbec nemusí byť realita ich bežného života. A tak som si povedala, že sa s tým jednoducho zmierim, budem hrdá a vďačná za to čo mám a na všetkých ostatných sa vypr….. Aké jednoduché a zároveň zložité však!?
  • Dobrú mienku o niektorých ľuďoch v marketingu. Mnohé agentúry si absolútne nedajú záležať na komunikácii s blogermi, bežne nás oslovia iným menom, majú nezmyselné požiadavky a doslovne za „balíček hlúpostí“ by chceli  článok, recenziu, 15 výstupov na sociálnych sieťach alebo by najradšej polovicu textu napísali za vás. V začiatkoch som aj ja vzala niekoľko spoluprác, ktoré som následne oľutovala a dnes už sa snažím vyberať iba to, čo mi dáva zmysel a je prínosom pre mňa a samozrejme pre vás.

A takou spoluprácou je aj tá dnešná, vďaka ktorej tu mám pre vás krásnu súťaž o 3 ceny.  Ceny venoval rodinný eshop www.betarik.sk. Stojí za ním pán Jozef s manželkou a dcérkou Ninkou. V ich obchodíku môžete kúpiť nábytok a doplnky do detskej izbičky, hračky, kočíky, športové potreby, kojenecké potreby, oblečenie a obuv pre deti aj teenagerov. Ich prioritou je rýchle dodanie a pre svojich zákazníkov pravidelne organizujú rôzne akcie a súťaže.

  • Prvou cenou je obrovský plyšový maco (120cm), ktorého bude každé jedno dieťatko zaručene milovať.

plyšový medved

drevene kocky

drevene kocky

Súťaž  potrvá do nedele 31.3.2019 a je potrebné splniť nasledujúce podmienky:

  1. Byť našim fanúšikom na Facebooku TU.
  2. Byť fanúšikom eshopu Betarik, ktorý venoval ceny do súťaže TU.
  3. Do komentu pod súťažný príspevok na FB mi napíšte čo sa Vám na mojom blogu páči a prečo nás sledujete. Vopred ďakujem a snáď ma trochu nakopnete 🙂 .
  4. Ak budete súťažný príspevok zdieľať do súťaže vás zaradím 2x (nie je povinné).
Držím moc palce.
Lucia a Lukáško

6 thoughts on “Čo mi blogovanie dalo a čo vzalo?

  1. Pekne si to zhrnula. Blog je určite super hlavne počas materskej. Ja svoj píšem už 6 rokov a stále ma to baví. Rozhodne to však lezie do peňazí to musím priznať. Zároveň som si tak trochu vypestovala mániu na nakupovanie kozmetiky. Aspoň tie prvé roky a čo si budeme hovoriť, zásoby mám stále. Rozhodne mám však väčšie IT zručnosti a vlastne ma to aj baví. Tiež som sa naučila ako tak vystavať fotky, aj keď fotím stále mobilom. Nuž a cítim sa tak trochu spisovateľsky, fakt sa mi to páči. Milujem ten pocit, keď dostanem super nápad na článok a proste ho napíšem. Písanie ma začalo fakt baviť. Zároveň je podľa mňa blog priestor s kopec možnosťami. No a tie spolupráce nie sú zadarmo ani blog sám o sebe nič nezarába, ale tak to sú mýty, o ktorých neblogerov ťažko presvedčíme.
    Bianka

    1. Ahoj Bianka, ďakujem za milý komentár. Áno je to určite hlavne hobby a pokiaľ z toho nemáš mať radosť je úplne zbytočné to robiť. Ja som sa teraz rozhodla, ze si dám chvíľu pauzu. Nechce sa mi to siliť a keď príde nápad a chuť tak zase niečo napíšem ?. Držím palce.

  2. Ahoj Luci, úplne chápem a viem, že blogovanie musí byť pri plnom úväzku už celkom náročné. Poznám ten pocit „nič nestíhania“, hlavne keď je v hlave toľko nápadov. Ale držím Ti veľmi palce, nech sa to nejako utrasie a aby si sa cítila pohodovejšie.

    1. Ahoj Miška, ďakujem krásne, je to ťažké skĺbiť. Keď som bola doma na MD mala som na blog čas keď Lukáško cez obed spal. Teraz prídem domov z práce, je päť hodín, chcem sa venovať hlavne Lukymu a večer som už častokrát taká unavená, že nie som schopná ani len myslieť a nie ešte písať zaujímavé články. Ale zase všetko sa dá keď sa chce, len už bohužiaľ nie v takej miere ako predtým. Momentálne ma úplne nakopli úžasné komentáre od mojich čitateliek, takže už pripravujem ďalšie dva články. Ďakujem a verím, že to opäť pôjde. Aj tebe držím palce a veľmi rada ťa čítam.

  3. Naväčším utrpením pre blogera (podľa mňa) nie sú negatívne komentáre či súperenie o najlepši slovenský blog, je ním nedostatok pozitívneho (alebo ak chceš objektívneho) feedbacku! Máme potom tendenciu sa podceňovať a pýtať sa samého seba nesprávne otázky.
    Spomeň si, prečo si s blogom začínala. Hoci sa tvoja predstava časom posunula niekam inak, tvoj zámer bol úprimný a práve preto to zmysel stále má! To, že ho tam ty teraz nevidíš, neznamená, že tam nie. Je a bude naďalej obrovským prínosom pre tvoj veľký sen, na ktorého realizáciu sa už neuveriteľne teším! Nezabúdaj, máš deadline do júla! ?
    To že klesá čítanosť je normálne a nie je to preto, že by si to robila zle. Je to preto, že si sama sebe nastavila vysoko latku hneď na začiatku a teraz, po návrate do práce, ju nedokážeš udržať. Nikto, ale vôbec že nikto, sa za to na teba nehnevá a ani to od teba neočakáva!
    A čo sa týka tej psychickej pohody, nepozeraj na ľudí, kt to ide lepšie ako tebe, oni mali úplne inú východiskovú situáciu a rozhodnutia, kt urobili na svojej ceste a verím tomu, že mnohé často neboli správne. Pozri sa ale na tých, ktorých si nechala za sebou! Ja vždy keď vidím, že máš na FB takmer 2000 (!!!!) followerov, tak si vždy poviem aké to je úžasné a že ako veľmi ti to prajem, no zároveň príšerne závidím!
    Si super! Robíš to super! A strašne by som bola smutná, keby si s tým skončila práve ty!

    1. Ahoj Leni, ďakujem za úžasný a povzbudivý komentár. Ty si môj najväčší blogový partner in crime a čoskoro sa tiež na tých 2000 followerov dostaneš. Robíš to poctivo a tvoje články sú plné úžasných informácií, inšpirácie a krásnych miest a všetko sa ti to raz zúročí. Jasné, že keď som si to takto spísala, vidím že blog mi oveľa viac dal ako vzal no napriek tomu (a sama to dobre poznáš) má človek občas chuť vykašlať sa na to a žiť si zase ten svoj normálny neblogový život 🙂 ale to už nie je také jednoduché….

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

%d blogerom sa páči toto: